Obec Báčsky Petrovec tvoria štyri dediny: Kulpín, Maglić, Hložany a Báčsky Petrovec a má vyše 14 500 obyvateľov. Zaberá menšiu časť južnej Báčky na úrodnej vojvodinskej rovine. Nachádza sa medzi obcami Nový Sad, Vrbas, Báčska Palanka ... Podľa dostupných historických dát sa prví Slováci do Petrovca prisťahovali zo Slovenska, z Novogradského Málinca, v roku 1745. Na pozvanie Mihaila Čarnojevića ich na vtedajšie tzv. futocké panstvo, priviedol Matej Čáni.

Väčšinu obyvateľstva Báčskeho Petrovca a Hložian tvoria Slováci, rovnako ako aj v Kulpíne, hoci tam žije aj viacej starousadlíkov srbského pôvodu, zatiaľ čo v Maglići žili predovšetkým príslušníci nemeckej národnosti. Po druhej svetovej vojne sa do Maglića (predtým známy ako Buljkes), nasťahúvajú obyvatelia Grdelice a Predejana, potom z Banátu z okolia Jašu Tomića a Hercegoviny.

Báčsky Petrovec je vzdelávacím a kultúrnym centrom Slovákov, ktoré je známe podľa slovenského gymnázia Jána Kollára, galérie akademickej maliarky Zuzky Medveďovej, sídla Matice slovenskej v Srbsku, Slovenského vojvodinského divadla...

Obyvateľstvo sa väčšinou zaoberá poľnohospodárstvom. Pre výrobu a vývoz chmeľu do zahraničia bol známy už v dávnom roku 1923. Čoraz lepšie využitie úrodnej pôdy, neustále zveľaďovanie a modernizácia výroby a poľnohospodárskych postupov prispeli k tomu, aby bol Báčsky Petrovec známy nielen na domácich, ale aj zahraničných trhoch (z poľnohospodárskych produktov sú najznámejšie cirokové metly, klobásy a ručné práce, predovšetkým tkané).

Turistika ako odvetvie má tiež významný vplyv na zviditeľnenie obce a medzi najatraktívnejšie architektonické budovy patrí kaštieľ Dunđerských, v súčasnosti poľnohospodárske múzeum v Kulpíne.